E
- Aurora dai letti presso l'illustre Titone
- Ἠὼς: Aurora - nom. s. di Ἠώς, Ἠοῦς, ἡ [continua a leggere][migliora la voce]
- δ'
- ἐκ
- λεχέων: dai letti - gen. pl. λέχος, ους, τό [continua a leggere][migliora la voce]
- παρ'
- ἀγαυοῦ: ἀγαυοῦ
- Τιθωνοῖο: Τιθωνοῖο
- sorgeva, affinché agli immortali recasse luce e ai mortali;
- e gli dei andarono a sedere in cosiglio, e tra essi
- οἱ
- δὲ
- θεοὶ
- θῶκόνδε
- καθίζανον,: καθίζανον
- ἐν
- δ'
- ἅρα
- τοῖσι
- Zeus altisonante, il cui potere è grandissimo.
- Ζεὺς
- ὑψιβρεμέτης,: ὑψιβρεμέτης
- οὗ
- τε
- κράτος
- ἐστὶ
- μέγιστον.
- E a loro Atena diceva i molti dolori di Odisseo
- τοῖσι
- δ'
- Ἀθηναίη
- λέγε
- κήδεα
- πόλλ'
- Ὀδυσῆος
- ricordandoli:
-
-
-
-
E a loro Atena diceva i molti dolori di Odisseo
-
-
μνησαμένη· μέλε: (le) stava a cuore - impf. da μέλω γάρ οἱ: a lei (stava a cuore) - dat. di οὑ pron. pers. ἐὼν ἐν δώμασι νύμφης·
-
ricordandoli: le stava a cuore lui che si trovava nella dimora della ninfa:
-
- Aurora
-
"Ζεῦ πάτερ ἠδ'ἄλλοι μάκαρες θεοὶ αἰὲν ἐόντες,
-
"Zeus padre e voialtri dei beati eterni,
-
-
μή τις ἔτι πρόφρων ἀγανὸς: amabile -ός, -ή, -όν - καὶ ἤπιος ἔστω
-
σκηπτοῦχος βασιλεύς, μηδὲ φρεσὶν αἴσιμα: cose convenienti -ος, -ον εἰδώς,
-
un sovrano scettrato, né nell'animo conosca rettitudine
-
-
ἀλλ' αἰεὶ χαλεπός: duro -ός, -ή, -όν τ'εἴη καὶ αἴσυλα ῥέζοι,
-
ma sempre duro sia e compia empietà,
-
-
ὡς οὔ τις μέμνηται Ὀδυσσῆος θείοιο
-
poiché nessuno ricorda il divino Odisseo
-
-
λαῶν, : gen. partit. τις λαῶν: "nessuno del popolo" οἷσιν ἄνασσε, πατὴρ δ' ὣς ἤπιος ἦεν.
-
tra il popolo sul quale regnò, pur essendo mite come un padre.
-
-
ἀλλ' ὁ μὲν ἐν νήσῳ κεῖται κρατέρ'ἄλγεα πάσχων,
-
Ma egli su un'isola giace, aspri tormenti soffrendo,
-
-
νύμφης ἐν μεγάροισι Καλυψοῦς, ἥ μιν ἀνάγκῃ
-
nella casa della ninfa Calipso, la quale lui a forza
-
-
ἴσχει· : trattiene ἴσχω ὁ δ' οὐ δύναται ἣν: ? πατρίδα γαῖαν ἱκέσθαι·
-
trattiene; ed egli non può arrivare nella terra patria:
-
-
οὐ γάρ οἱ πάρα νῆες ἐπήρετμοι καὶ ἑταῖροι,
-
a lui infatti non sono navi con remi e compagni,
-
-
οἵ κέν μιν πέμποιεν ἐπ'εὐρέα νῶτα θαλάσσης.
-
che lo scortino sul dorso vasto del mare.
-
-
νῦν αὖ: poi - partic. denotante successione παῖδ'ἀγαπητὸν ἀποκτεῖναι μεμάασιν: cerco - pf. misto con signific. di pres. v. μάω
-
E ora l'amatissimo figlio tramano di uccidergli
-
-
οἴκαδε νισόμενον· ὁ δ'ἔβη μετὰ πατρὸς ἀκουὴν: inf. = ειν
-
mentre ritorna a casa: egli è andato per sentire del padre
-
-
ἐς Πύλον ἠγαθέην: divina - agg. I cl. a 3 terminazioni acc. fm. sing. 'divino' ἠδ'ἐς Λακεδαίμονα: il Lacedemone parla di Menelao, che al tempo della guerra di Troia governava il Peloponneso nord-orientale dalla sua reggia di Micene? δῖαν."
-
a Pilo divina e presso il Lacedemone illustre.
-
-
τὴν δ'ἀπαμειβόμενος: ἀπαμείβομαι 'prendo la parola alla mia volta' – part. pr. nom. m. sing. προσέφη νεφεληγερέτα Ζεύς·
-
E prendendo a sua volta la parola, Zeus che addensa le nubi le disse:
-
-
"τέκνον ἐμόν, ποῖόν σε ἔπος φύγεν ἕρκος ὀδόντων.
-
"Figlia mia, che parola ti sfuggì dal recinto dei denti.
-
-
οὐ γὰρ δὴ τοῦτον μὲν ἐβούλευσας νόον αὐτή,
-
Questo piano non l'hai progettato tu stessa,
-
-
ὡς ἦ τοι κείνους Ὀδυσεὺς ἀποτείσεται ἐλθών;
-
che appena tornato Odisseo dovesse punirli?
-
-
Τηλέμαχον δὲ σὺ πέμψον: imperat. aor. deb. sigmatico att. 2° ps. sing. πέμπω ἐπισταμένως, δύνασαι γάρ,
-
Telemaco accompagnalo tu accortamente, giacché puoi,
-
-
ὥς κε μάλ'ἀσκηθὴς: ής, ές 'non danneggiato' ἣν: pron. rel. acc. femm. Opp. Aggett. Possessivo 'sua' attributo di 'terra patria' πατρίδα γαῖαν ἵκηται,
-
perché arrivi incolume nella sua terra patria,
-
-
μνηστῆρες δ'ἐν νηῒ παλιμπετὲς: indietro - avv. ἀπονέωνται."
-
e i pretendenti sulla nave tornino indietro".
-
-
ἦ ῥα, καὶ Ἑρμείαν, υἱὸν φίλον, ἀντίον ηὔδα·
-
Disse, e si volse ad Ermete, caro figlio:
-
-
"Ἑρμεία· σὺ γὰρ αὖτε τά τ'ἄλλα περ ἄγγελός ἐσσι·
-
"Ermete, tu che sei messaggero anche in altre occasioni,
-
-
νύμφῃ ἐϋπλοκάμῳ εἰπεῖν: infinito iussivo νημερτέα βουλήν,
-
di' alla ninfa dai riccioli belli il volere infallibile,
-
-
νόστον Ὀδυσσῆος ταλασίφρονος, ὥς κε νέηται,
-
il ritorno dell'intrepido Odisseo, perché possa tornare
-
-
οὔτε θεῶν πομπῇ οὔτε θνητῶν ἀνθρώπων·
-
senza scorta di dei o di uomini;
-
-
ἀλλ' ὅ γ'ἐπὶ σχεδίης πολυδέσμου πήματα πάσχων
-
ma su una zattera dai molti legami, soffrendo dolori,
-
-
ἤματι εἰκοστῷ Σχερίην ἐρίβωλον ἵκοιτο,
-
arrivi al ventesimo giorno a Scheria dalle fertili zolle,
-
-
Φαιήκων ἐς γαῖαν, οἳ ἀγχίθεοι γεγάασιν,
-
presso la terra dei Feaci, che sono vicini agli dei,
-
-
οἵ κέν μιν περὶ κῆρι θεὸν ὣς τιμήσουσι,
-
36. i quali di cuore gli renderanno onori come un dio,
-
-
πέμψουσιν δ'ἐν νηῒ φίλην ἐς πατρίδα γαῖαν,
-
su una nave lo scorteranno all’amata terra dei padri,
-
-
χαλκόν τε χρυσόν τε ἅλις ἐσθῆτά τε δόντες,
-
dopo avergli a sufficienza donato bronzo, oro e vestiti,
-
-
πόλλ', ὅσ'ἂν οὐδέ ποτε Τροίης ἐξήρατ'Ὀδυσσεύς,
-
molti doni, quanti da Troia non ne avrebbe portati Odisseo
-
-
εἴ περ ἀπήμων ἦλθε, λαχὼν: avendo ottenuto - part. aor. forte v. λαγχάνω ricevo in sorte ἀπὸ ληΐδος αἶσαν.: acc. sg. sostant. I decl. tema α impuro breve αἶσα, ης, ἡ 'porzione'
-
se fosse arrivato indenne, con la parte sua di bottino.
-
-
ὣς γάρ οἱ μοῖρ'ἐστὶ φίλους τ'ἰδέειν καὶ ἱκέσθαι
-
Perché è suo destino vedere i suoi cari e tornare
-
-
οἶκον ἐς ὑψόροφον καὶ ἑὴν ἐς πατρίδα γαῖαν."
-
nella casa dall'alto soffitto e nella sua terra patria".
-
-
ὣς ἔφατ', οὐδ'ἀπίθησε διάκτορος Ἀργεϊφόντης.
-
Disse così né disubbidì il messaggero Arghifonte.
-
-
αὐτίκ' ἔπειθ'(α): 'dopo che'? ὑπὸ ποσσὶν ἐδήσατο καλὰ πέδιλα,
-
Subito legò ai piedi i bei sandali,
-
-
ἀμβρόσια χρύσεια, τά μιν φέρον ἠμὲν: = ἡ μὲν ἐφ' ὑγρὴν
-
immortali, d'oro, che sia sul mare lo portavano,
-
-
ἠδ': = ἡ δ' ἐπ' ἀπείρονα γαῖαν ἅμα πνοιῇσ'ἀνέμοιο.
-
sia sulla terra infinita, coi soffi del vento.
-
-
εἵλετο δὲ ῥάβδον, τῇ τ'ἀνδρῶν ὄμματα θέλγει,
-
Prese la verga: incanta con essa gli occhi degli uomini
-
-
ὧν ἐθέλει, τοὺς δ'αὖτε: avv. pt. di nuovo, d'altra parte, invece, poi καὶ ὑπνώοντας ἐγείρει·
-
che vuole, e quelli invece anche dormienti, li sveglia.
-
-
τὴν μετὰ χερσὶν ἔχων πέτετο κρατὺς Ἀργεϊφόντης.
-
Con essa nelle mani, il forte Arghifonte volò.
-
-
Πιερίην δ'ἐπιβὰς ἐξ αἰθέρος ἔμπεσε πόντῳ·
-
Disceso sulla Pieria calò dall'etere in mare:
-
-
σεύατ'ἔπειτ'ἐπὶ κῦμα λάρῳ: a un gabbiano - ος, ου, ὁ ὄρνιθι ἐοικώς,
-
poi si slanciò sull'onda come un uccello, gabbiano,
-
-
ὅς τε κατὰ δεινοὺς κόλπους ἁλὸς ἀτρυγέτοιο
-
che nei seni paurosi del mare infecondo
-
-
ἰχθῦς ἀγρώσσων πυκινὰ πτερὰ δεύεται ἅλμῃ·
-
bagna d'acqua salata le salde ali in caccia di pesci:
-
-
τῷ ἴκελος πολέεσσιν ὀχήσατο κύμασιν Ἑρμῆς,
-
simile a questo, Ermete avanzò su molte onde,
-
-
ἀλλ'ὅτε δὴ τὴν νῆσον ἀφίκετο τηλόθ'ἐοῦσαν,
-
ma quando all'isola giunse, che era lontana,
-
-
ἔνθ'ἐκ: lasciato - ἐκβάς πόντου βὰς ἰοειδέος ἤπειρόνδε
-
lasciato il mare viola sulla (terra) infinita
-
-
ἤϊεν, ὄφρα μέγα σπέος ἵκετο, τῷ ἔνι νύμφη
-
andò, finché arrivò alla grande spelonca, nella quale la ninfa
-
-
ναῖεν ἐϋπλόκαμος· τὴν δ'ἔνδοθι τέτμεν ἐοῦσαν.
-
abitava dai riccioli belli: la trovò che era in casa.
-
-
πῦρ μὲν ἐπ'ἐσχαρόφιν μέγα καίετο, τηλόσε: da lontano - avv. 'lontano' di moto δ'ὀδμὴ: un odore - sost. femm. I decl. tema α imp. lungo 'odore'
-
Sul focolare ardeva un gran fuoco, da lontano un odore
-
-
κέδρου τ'εὐκεάτοιο θύου τ'ἀνὰ νῆσον ὀδώδει: esalava - ind. pf. att. 3° sing. v. ὄζω 'odoro', 'mando odore'
-
esalava per l'isola di tenero cedro e di tuia
-
-
δαιομένων· ἡ δ'ἔνδον ἀοιδιάουσ'ὀπὶ καλῇ
-
che bruciavano: lei dentro, con voce bella cantando,
-
-
ἱστὸν ἐποιχομένη χρυσείῃ κερκίδ'ὕφαινεν.
-
muovendosi davanti al telaio, tesseva con l'aurea spola.
-
-
ὕλη δὲ σπέος ἀμφὶ πεφύκει τηλεθόωσα,
-
Un bosco rigoglioso cresceva intorno alla grotta:
-
-
κλήθρη τ'αἴγειρός τε καὶ εὐώδης κυπάρισσος.
-
l'ontano e il pioppo e il cipresso odoroso.
-
-
ἔνθα δέ τ'ὄρνιθες τανυσίπτεροι εὐνάζοντο,
-
Uccelli con grandi ali vi avevano il nido:
-
-
σκῶπές τ'ἴρηκές τε τανύγλωσσοί τε κορῶναι
-
gufi, sparvieri e corvi ciarlieri,
-
-
εἰνάλιαι,: = ἐνάλιαι τῇσίν τε θαλάσσια ἔργα μέμηλεν.
-
di mare, ai quali stanno a cuore le cacce marine.
-
-
ἡ δ'αὐτοῦ τετάνυστο περὶ σπείους γλαφυροῖο: agg. I classe 3 terminazioni tema α puro 'cavo', 'scavato', 'profondo'.
-
Attorno a questa grotta profonda, s'allungava
-
-
ἡμερὶς: una vite - sost. femm. 3° decl. tema in dentale semplice 'vite domestica' ἡβώωσα,: vigorosa - part. pres. att. v. ἡβάω sono adulto, nella pubertà, nel fiore della giovinezza τεθήλει: era fiorita - indicat. ppf. att. 3° sing. (senza aumento) v. θάλλω 'fiorisco' δὲ σταφυλῇσι.
-
una vite vigorosa, ed era fiorita di grappoli.
-
-
κρῆναι: fonti - nom. pl. sost. femm. I decl. tema α imp. lungo 'fonte' (NO aor. di κραίνω 'compio', 'mando ad effetto') δ' ἑξείης: in fila - avv. pt. = ἑξῆς 'di seguito', 'in fila' πίσυρες: quattro - eol. = τέσσαρες 'quattro' ῥέον ὕδατι λευκῷ,
-
quattro fonti sgorgavano in fila con limpida acqua,
-
-
πλησίαι ἀλλήλων τετραμμέναι: part. pf. med. pass. v. τρέπω volgo ἄλλυδις ἄλλη.
-
vicine tra loro e rivolte in parti diverse.
-
-
ἀμφὶ δὲ λειμῶνες: prati - sost. masch. III decl. tema in -ν 'prato' μαλακοὶ ἴου ἠδὲ σελίνου
-
Intorno morbidi prati di viole e di sedano
-
-
θήλεον. (< θηλέω 'verdeggio', 'fiorisco') ἔνθα κ'ἔπειτα καὶ ἀθάνατός περ ἐπελθὼν
-
fiorivano. Arrivato in quel luogo, anche un dio
-
-
θηήσαιτο: ott. aor. 3° sing. v. θηέομαι ion. = θεάομαι guardo, osservo, contemplo anche con senso di meraviglia ἰδὼν καὶ τερφθείη: ott. aor. pass. 3° sing. v. τέρπω diletto, ricreo φρεσὶν ᾗσιν.
-
vedendo si sarebbe stupito e avrebbe gioito nell'animo suo.
-
-
ἔνθα στὰς θηεῖτο διάκτορος Ἀργεϊφόντης.
-
Fermandosi lì stupì il messaggero Arghifonte.
-
-
αὐτὰρ ἐπεὶ δὴ πάντα ἑῷ θηήσατο θυμῷ,
-
Poi, quando nel suo animo ebbe tutto ammirato,
-
-
αὐτίκ'ἄρ'εἰς εὐρὺ σπέος ἤλυθεν.: ind. aor. forte poet. 3° sing. v. ἔρχομαι vado, vengo οὐδέ μιν ἄντην
-
subito entrò nella vasta spelonca. Né di fronte
-
-
ἠγνοίησεν: ind. aor. deb. sigm. att. 3° sing. v. ἀγνοιέω ep. = ἀγνοέω non conosco ἰδοῦσα Καλυψώ, δῖα θεάων·
-
vedendolo non lo riconobbe Calipso, chiara fra le dee:
-
-
perché gli uni agli altri non sono ignoti gli dei
-
οὐ γάρ τ' ἀγνῶτες θεοὶ ἀλλήλοισι πέλονται: ind. pr. md.-pass. 3° pl. coniug. temat. I cl. tema sogg. ad apofonia πέλω 'divento'
-
-
immortali, neanche se qualcuno abita case lontane.
-
ἀθάνατοι,
-
οὐδ'
-
εἴ
-
τις
-
ἀπόπροθι
-
δώματα
-
ναίει.
-
-
-
Non vi trovò il magnanimo Odisseo,
-
οὐδ'
-
ἄρ'
-
Ὀδυσσῆα
-
μεγαλήτορα
-
ἔνδον
-
ἔτετμεν,
-
-
-
ma questi seduto sulla riva gemeva, come sempre lì,
-
ἀλλ'
-
ὅ
-
γ'
-
ἐπ'
-
ἀκτῆς
-
κλαῖε: gemeva
-
καθήμενος,
-
ἔνθα
-
πάρος: avv. e prep. con gen. con περ e sim. di tp. qui per indicare azione abituale 'di solito'
-
περ
-
-
-
lacerandosi l'animo con lacrime, lamenti e dolori
-
δάκρυσι
-
καὶ
-
στοναχῇσι: lamenti
-
καὶ
-
ἄλγεσι
-
θυμὸν
-
ἐρέχθων.
-
-
-
guardava il mare infecondo versando lacrime.
-
[πόντον ἐπ'ἀτρύγετον δερκέσκετο δάκρυα λείβων].: part. pr. att. v. λείβω stillo, verso
-
-
Chiede Calipso, chiara tra le dee, ad Ermete,
-
Ἑρμείαν δ'ἐρέεινε Καλυψώ, δῖα θεάων,
-
-
dopo averlo fatto sedere sullo splendido trono lucente:
-
ἐν
-
θρόνῳ
-
ἱδρύσασα: dopo aver fatto sedere
-
φαεινῷ: splendido
-
σιγαλόεντι·: lucente:
-
-
-
"Perché sei venuto, Ermete dall'aurea verga,
-
τίπτε: τί ποτε 'perché mai?'
-
μοι,
-
Ἑρμεία
-
χρυσόρραπι,: dall'aurea verga
-
εἰλήλουθας,: sei venuto, pf. ep. v. ἔρχομαι
-
-
-
onorato e caro? non sei venuto spesso in passato.
-
αἰδοῖός: onorato
-
τε
-
φίλος
-
τε;
-
πάρος
-
γε
-
μὲν
-
οὔ
-
τι
-
θαμίζεις.: sei venuto - θαμιζω 'vengo spesso'
-
-
-
Dì cosa pensi: l'animo mi dice che lo farò,
-
αὔδα: imperativo pr. att. 2° sing. v. αὐδάω dico ad alta voce, parlo
-
ὅ
-
τι
-
φρονέεις·
-
τελέσαι
-
δέ
-
με
-
θυμὸς
-
ἄνωγεν,: ordina,
-
-
-
se posso farlo e se deve essere fatto.
-
εἰ
-
δύναμαι
-
τελέσαι
-
γε
-
καὶ
-
εἰ
-
τετελεσμένον ἐστίν.: ind. perf. md.-pass. 3° sing. forma perifrastica
-
-
-
Ma seguimi oltre, affinché io ti offra cose ospitali."
-
ἀλλ'
-
ἕπεο
-
προτέρω,
-
ἵνα
-
τοι
-
πὰρ
-
ξείνια
-
θείω."
-
-
-
Detto così la dea gli pose dinanzi una tavola
-
ὣς
-
ἄρα
-
φωνήσασα
-
θεὰ
-
παρέθηκε
-
τράπεζαν
-
-
-
colma di ambrosia, e versò nettare rosso;
-
ἀμβροσίης
-
πλήσασα,
-
κέρασσε: versò
-
δὲ
-
νέκταρ
-
ἐρυθρόν·
-
-
-
E beveva e mangiava il messaggero Arghifonte.
-
αὐτὰρ
-
ὁ
-
πῖνε
-
καὶ
-
ἦσθε
-
διάκτορος
-
Ἀργεϊφόντης.
-
-
-
E dopo che ebbe mangiato e appagato l'animo con il cibo,
-
αὐτὰρ
-
ἐπεὶ
-
δείπνησε: ebbe mangiato
-
καὶ
-
ἤραρε: ristorato - ind. aor. forte att. 3° sing. v. ἀραρίσκω adatto, accomodo, allestisco - aor. 2 intr. in senso di pres. e impf. sono adattato
-
θυμὸν: l'animo
-
ἐδωδῇ,: con il cibo,
-
-
-
allora rispondendo le parlò con parole:
-
καὶ
-
τότε
-
δή
-
μιν: a lei
-
ἔπεσσιν
-
ἀμειβόμενος: rispondendo
-
προσέειπεν·: parlò:
-
-
-
"Tu, dea, chiedi a me, dio, perché (che) sono giunto (Chiedi perché sono giunto, dea ad un dio): di certo io
-
"εἰρωτᾷς
-
μ'
-
ἐλθόντα
-
θεὰ
-
θεόν·
-
αὐτὰρ
-
ἐγώ
-
τοι
-
-
-
ti farò il racconto senza inganno: giacché tu lo desideri.
-
νημερτέως: senza inganno
-
τὸν
-
μῦθον
-
ἐνισπήσω·
-
κέλεαι: desideri
-
γάρ.
-
-
-
Zeus mi ordinò di venire, pur non volendo:
-
Ζεὺς
-
ἐμέ
-
γ'
-
ἠνώγει
-
δεῦρ'(ο): avv. qui di moto o di tempo
-
ἐλθέμεν
-
οὐκ
-
ἐθέλοντα·
-
-
-
e chi volentieri attraverserebbe tanta acqua salata
-
τίς
-
δ'
-
ἂν
-
ἑκὼν
-
τοσσόνδε
-
διαδράμοι: attraverserebbe - v. τρέχω corro
-
ἁλμυρὸν
-
ὕδωρ
-
-
-
infinita? Non c'è vicino una città di mortali, che agli dei
-
ἄσπετον;
-
οὐδέ
-
τις
-
ἄγχι
-
βροτῶν
-
πόλις,
-
οἵ
-
τε
-
θεοῖσιν
-
-
-
offrono sacrifici e scelte ecatombi.
-
ἱερά
-
τε
-
ῥέζουσι
-
καὶ
-
ἐξαίτους
-
ἑκατόμβας.
-
-
-
Ma non è possibile che un pensiero di Zeus egioco
-
ἀλλὰ
-
μάλ'
-
οὔ
-
πως
-
ἔστι
-
Διὸς
-
νόον
-
αἰγιόχοιο
-
-
-
un altro dio trasgredisca o renda vano.
-
οὔτε
-
παρεξελθεῖν
-
ἄλλον
-
θεὸν
-
οὔθ'
-
ἁλιῶσαι.
-
-
-
Dice che si trova qui un uomo più infelice degli altri,
-
φησί
-
τοι
-
ἄνδρα
-
παρεῖναι
-
ὀϊζυρώτατον
-
ἄλλων,
-
-
-
tra gli uomini che combatterono sotto la rocca di Priamo
-
τῶν
-
ἀνδρῶν,
-
οἳ
-
ἄστυ
-
πέρι
-
Πριάμοιο
-
μάχοντο
-
-
-
per nove anni, e al decimo, distrutta la città, tornarono
-
εἰνάετες,
-
δεκάτῳ
-
δὲ
-
πόλιν
-
πέρσαντες
-
ἔβησαν
-
-
-
a casa; ma durante il ritorno recarono offesa ad Atena,
-
οἴκαδ'· ἀτὰρ ἐν νόστῳ Ἀθηναίην ἀλίτοντο,: recarono offesa,
-
-
ἥ σφιν ἐπῶρσ' ἄνεμόν τε κακὸν καὶ κύματα: κῦμα, ατος, τό μακρά.
-
la quale suscitò contro di loro un vento cattivo e grandi onde.
-
-
Allora tutti gli altri compagni valorosi morirono,
-
ἔνθ'
-
ἄλλοι
-
μὲν
-
πάντες
-
ἀπέφθιθεν: morirono - aor. pass. 3° pl. v. ἀποφθίνω fo perire md. soccombo, muoio
-
ἐσθλοὶ
-
ἑταῖροι,
-
-
e portandolo il vento e l'onda lo spinsero qui.
-
τὸν
-
δ'
-
ἄρα
-
δεῦρ'
-
ἄνεμός
-
τε
-
φέρων
-
καὶ
-
κῦμα
-
πέλασσε.
-
-
-
Ora (Zeus) ti ordina di rimandare indietro costui al più presto:
-
τὸν: costui
-
νῦν: ora
-
σ': a te
-
ἠνώγειν: ordina
-
ἀποπεμπέμεν: di mandarlo indietro
-
ὅττι
-
τάχιστα·
-
-
-
infatti la sua sorte non è di morire lontano dai suoi,
-
οὐ
-
γάρ
-
οἱ
-
τῇδ'
-
αἶσα
-
φίλων
-
ἀπονόσφιν: avv. e prep.c/gen. in disparte, lontano
-
ὀλέσθαι,
-
-
-
ma è suo destino vedere ancora i suoi cari e tornare
-
ἀλλ'
-
ἔτι
-
οἱ
-
μοῖρ'
-
ἐστὶ
-
φίλους
-
τ'
-
ἰδέειν
-
καὶ
-
ἱκέσθαι
-
-
-
nella casa dall'alto soffitto e nella sua terra patria."
-
οἶκον
-
ἐς
-
ὑψόροφον
-
καὶ
-
ἑὴν
-
ἐς
-
πατρίδα
-
γαῖαν."
-
-
-
Così disse, e rabbrividì Calipso, chiara tra le dee,
-
ὣς
-
φάτο,
-
ῥίγησεν
-
δὲ
-
Καλυψώ,
-
δῖα
-
θεάων,
-
-
-
e parlando gli disse alate parole:
-
καί
-
μιν
-
φωνήσασ'
-
ἔπεα
-
πτερόεντα
-
προσηύδα·
-
-
-
"Siete crudeli, voi dei, gelosi più degli altri,
-
"σχέτλιοί
-
ἐστε,
-
θεοί,
-
ζηλήμονες
-
ἔξοχον: più (degli altri) ἔξοχος, ον eminente, superiore con πάντων più di tutti Om.
-
ἄλλων,
-
-
-
che alle dee invidiate di giacersi con uomini
-
οἵ
-
τε
-
θεαῖσ'
-
ἀγάασθε
-
παρ'
-
ἀνδράσιν
-
εὐνάζεσθαι: giacersi - εὐνάζω
-
-
-
apertamente, se un caro marito si procurano.
-
ἀμφαδίην,
-
ἤν
-
τίς
-
τε
-
φίλον
-
ποιήσετ'
-
ἀκοίτην.
-
-
-
Così quando Aurora dalle rosee dita scelse Orione,
-
ὣς
-
μὲν
-
ὅτ'
-
Ὠρίων'
-
ἕλετο: scelse
-
ῥοδοδάκτυλος
-
Ἠώς,
-
-
a tal punto glielo invidiaste voi dei che lietamente vivete,
-
τόφρα
-
οἱ
-
ἠγάασθε
-
θεοὶ
-
ῥεῖα: lietamente
-
ζώοντες,
-
-
-
fino a che ad Ortigia la casta Artemide dall'aureo trono
-
ἕως
-
μιν
-
ἐν
-
Ὀρτυγίῃ
-
χρυσόθρονος: dall'aureo trono
-
Ἄρτεμις
-
ἁγνὴ: casta
-
-
-
colpendolo con i suoi miti dardi lo uccise.
-
οἷσ': suoi
-
ἀγανοῖσι: miti
-
βέλεσσιν
-
ἐποιχομένη: colpendolo
-
κατέπεφνεν.: uccise - aor. forte raddopp. e sinc. (cfr. θείνω) uccido
-
-
-
Così quando Demetra dai riccioli belli con Giasone,
-
ὣς
-
δ'
-
ὁπότ'
-
Ἰασίωνι
-
ἐϋπλόκαμος
-
Δημήτηρ,
-
-
-
cedendo al suo animo, si unì in amore e nel letto
-
ᾧ
-
θυμῷ
-
εἴξασα,
-
μίγη
-
φιλότητι
-
καὶ
-
εὐνῇ
-
-
-
in un maggese arato tre volte: né ne fu ignaro a lungo
-
νειῷ: νειός, οῦ, ἡ maggese
-
ἔνι
-
τριπόλῳ·: arato tre volte:
-
οὐδὲ
-
δὴν
-
ἦεν
-
ἄπυστος: ignaro
-
-
-
Zeus, che lo uccise colpendolo con il vivido fulmine.
-
Ζεύς,
-
ὅς
-
μιν
-
κατέπεφνε
-
βαλὼν
-
ἀργῆτι: vivido
-
κεραυνῷ.
-
-
-
Così anche ora, o dei, invidiate che un uomo mortale stia presso di me.
-
ὣς δ' αὖ νῦν μοι ἄγασθε, θεοί, βροτὸν ἄνδρα παρεῖναι.
-
-
Ma io lo salvai, salito sulla chiglia,
-
τὸν
-
μὲν
-
ἐγὼν
-
ἐσάωσα
-
περὶ
-
τρόπιος
-
βεβαῶτα: salito = βεβῶτα part. pf. Om. v. βαίνω
-
-
-
da solo, quando a lui la nave veloce con il vivido fulmine,
-
οἶον,
-
ἐπεί
-
οἱ
-
νῆα
-
θοὴν
-
ἀργῆτι: vivido
-
κεραυνῷ
-
-
-
avendola spinta, Zeus spezzò in mezzo al mare scuro come il vino.
-
Ζεὺς
-
ἐλάσας
-
ἐκέασσε: spezzò
-
μέσῳ
-
ἐνὶ
-
οἴνοπι
-
πόντῳ.
-
-
-
Lì tutti gli altri compagni valorosi perirono,
-
ἔνθ'
-
ἄλλοι
-
μὲν
-
πάντες
-
ἀπέφθιθεν
-
ἐσθλοὶ
-
ἑταῖροι,
-
-
-
e portandolo il vento e l'onda lo spinsero qui.
-
τὸν
-
δ'
-
ἄρα
-
δεῦρ'
-
ἄνεμός
-
τε
-
φέρων
-
καὶ
-
κῦμα
-
πέλασσε.
-
-
-
Io l'ho accolto e nutrito e pensavo
-
τὸν
-
μὲν
-
ἐγὼ
-
φίλεόν
-
τε
-
καὶ
-
ἔτρεφον
-
ἠδὲ
-
ἔφασκον: pensavo
-
-
-
di renderlo immortale e senza vecchiaia ogni giorno.
-
θήσειν
-
ἀθάνατον
-
καὶ
-
ἀγήραον
-
ἤματα
-
πάντα.
-
-
-
Ma poiché non è possibile che un pensiero di Zeus egioco
-
ἀλλ'
-
ἐπεὶ
-
οὔ
-
πως
-
ἔστι
-
Διὸς
-
νόον
-
αἰγιόχοιο
-
-
-
un altro dio trasgredisca o renda vano,
-
οὔτε παρεξελθεῖν ἄλλον θεὸν οὔθ'ἁλιῶσαι,
-
-
vada pure in malora, se egli lo spinge e comanda,
-
ἐρρέτω,
-
εἴ
-
μιν
-
κεῖνος
-
ἐποτρύνει
-
καὶ
-
ἀνώγει,
-
sul mare infecondo. Di certo io non lo accompagnerò:
-
πόντον ἐπ'ἀτρύγετον. πέμψω δέ μιν οὔ πῃ ἐγώ γε·
-
-
infatti non sono presso me navi con remi e compagni,
-
οὐ γάρ μοι πάρα νῆες ἐπήρετμοι καὶ ἑταῖροι,
-
-
che lo accompagnino sul dorso vasto del mare.
-
οἵ κέν μιν πέμποιεν ἐπ'εὐρέα νῶτα θαλάσσης.
-
-
Ma a lui benevolmente darò consigli e non li celerò,
-
αὐτάρ οἱ πρόφρων: benevolmente ὑποθήσομαι: darò consigli οὐδ'ἐπικεύσω,: celerò,
-
-
affinché arrivi incolume nella sua terra patria."
-
ὥς κε μάλ'ἀσκηθὴς ἣν πατρίδα γαῖαν ἵκηται."
-
-
Allora le disse il messaggero Arghifonte:
-
τὴν δ'αὖτε προσέειπε διάκτορος Ἀργεϊφόντης·
-
-
"Mandalo dunque così, e paventa l'ira di Zeus,
-
"οὕτω νῦν ἀπόπεμπε, Διὸς δ'ἐποπίζεο μῆνιν,
-
-
affinché poi non diventi aspro con te, sdegnato."μή: affiché non πώς τοι: con te μετόπισθε: poi - avv. 'dietro', 'posteriormente', 'poi' κοτεσσάμενος: sdegnatosi - part. aor. deb. sigm. md. v. κοτέω mi sdegno, mi irrito χαλεπήνῃ.": diventi aspro - χαλεπαίνω mi mostro difficile, aspro
- Detto così andò via il forte Arghifonte: ὣς ἄρα φωνήσας ἀπέβη κρατὺς Ἀργεϊφόντης·
- presso il magnanimo Odisseo la ninfa possente
-
ἡ δ'ἐπ'Ὀδυσσῆα μεγαλήτορα πότνια: possente νύμφη
-
-
andò, dopo che ebbe udito il messaggio di Zeus.
-
ἤϊ',
-
ἐπεὶ
-
δὴ
-
Ζηνὸς
-
ἐπέκλυεν
-
ἀγγελιάων.
-
-
-
Lo trovò seduto sulla riva: mai i suoi occhi
-
τὸν
-
δ'
-
ἄρ'
-
ἐπ'
-
ἀκτῆς
-
εὗρε
-
καθήμενον·
-
οὐδέ
-
ποτ': mai
-
ὄσσε
-
-
-
erano asciutti di lacrime, ma trascorreva la dolce vita
-
δακρυόφιν
-
τέρσοντο,
-
κατείβετο
-
δὲ
-
γλυκὺς
-
αἰὼν
-
-
-
piangendo il ritorno, giacché la ninfa non gli piaceva più.
-
νόστον
-
ὀδυρομένῳ,
-
ἐπεὶ
-
οὐκέτι
-
ἥνδανε
-
νύμφη.
-
-
-
Certo la notte dormiva, anche di necessità,
-
ἀλλ'
-
ἦ
-
τοι
-
νύκτας
-
μὲν
-
ἰαύεσκεν
-
καὶ
-
ἀνάγκῃ
-
-
nella spelonca profonda, non volendo, presso lei che voleva;
-
ἐν
-
σπέσσι
-
γλαφυροῖσι
-
παρ'
-
οὐκ
-
ἐθέλων
-
ἐθελούσῃ·
-
-
-
-
ἤματα
-
δ'
-
ἂμ
-
πέτρῃσι: sugli scogli
-
καὶ
-
ἠϊόνεσσι: sul lido
-
καθίζων:
-
ma il giorno, sedendo sugli scogli e sul lido,
-
-
lacerandosi l'animo con lacrime, lamenti e dolori,
-
δάκρυσι
-
καὶ
-
στοναχῇσι: lamenti
-
καὶ
-
ἄλγεσι
-
θυμὸν
-
ἐρέχθων
-
-
guardava il mare infecondo versando lacrime.
-
πόντον
-
ἐπ'
-
ἀτρύγετον
-
δερκέσκετο
-
δάκρυα
-
λείβων.
-
-
Ritta sul suo fianco gli parlò, chiara fra le dee:
-
ἀγχοῦ
-
δ'
-
ἱσταμένη
-
προσεφώνεε
-
δῖα
-
θεάων·
-
-
"Infelice, non starmi qui a piangere ancora, e la vita non
-
"κάμμορε,
-
μή
-
μοι
-
ἔτ'
-
ἐνθάδ'
-
ὀδύρεο,: imperat. pr. 2° sg. v. οδύρομαι mi lamento, mi dolgo
-
μηδέ
-
τοι
-
αἰὼν
-
-
rovinarti: ti lascerò andare ormai volentieri.
-
φθινέτω·
-
ἤδη
-
γάρ
-
σε
-
μάλα
-
πρόφρασσ': volentieri - fm. eteroclito da πρόφρων, ον propenso, volenteroso
-
ἀποπέμψω.: lascerò andare.
-
-
Ma suvvia, tagliate delle grosse travi costruisciti con l'ascia di bronzo
-
ἀλλ'
-
ἄγε
-
δούρατα: δόρυ, δόρατος, τό albero o fusto d'albero, trave
-
μακρὰ
-
ταμὼν: avendo tagliato
-
ἁρμόζεο: costruisciti
-
χαλκῷ
-
-
una zattera larga: sopra conficca dei fianchi,
-
εὐρεῖαν
-
σχεδίην·
-
ἀτὰρ
-
ἴκρια: dei fianchi ἴκριον, οῦ, τό legno verticale, fianco
-
πῆξαι: conficca
-
ἐπ'
-
αὐτῆς
-
-
in alto, perché ti porti sul fosco mare.
-
ὑψοῦ,: avv. in alto
-
ὥς
-
σε
-
φέρῃσιν
-
ἐπ'
-
ἠεροειδέα: fosco
-
πόντον.
-
-
-
Io cibo, acqua, e vino rosso
-
αὐτὰρ
-
ἐγὼ
-
σῖτον
-
καὶ
-
ὕδωρ
-
καὶ
-
οἶνον
-
ἐρυθρὸν
-
-
-
metterò in abbondanza, che ti tengano lontana la fame;
-
ἐνθήσω
-
μενοεικέ',: μενοεικής, ές che soddisfa l'animo, copioso
-
ἅ
-
κέν
-
τοι
-
λιμὸν: la fame - λιμός, οῦ, ὁ fame
-
ἐρύκοι,: ἐρυκω trattengo, allontano
-
-
-
ti coprirò di vesti, ti invierò dietro un vento,
-
εἵματά
-
τ'
-
ἀμφιέσω·
-
πέμψω
-
δέ
-
τοι
-
οὖρον
-
ὄπισθεν,
-
-
-
perché possa giungere incolume alla tua terra,
-
ὥς
-
κε
-
μάλ'
-
ἀσκηθὴς
-
σὴν
-
πατρίδα
-
γαῖαν
-
ἵκηαι,
-
-
-
se gli dei che hanno il vasto cielo lo vogliono,
-
αἴ
-
κε
-
θεοί
-
γ'
-
ἐθέλωσι,: (lo) vogliono,
-
τοὶ
-
οὐρανὸν
-
εὐρὺν
-
ἔχουσιν,
-
-
-
che quando pensano e agiscono sono più potenti di me".
-
οἵ
-
μευ
-
φέρτεροί: più potenti
-
εἰσι
-
νοῆσαί
-
τε
-
κρῆναί
-
τε."
-
-
-
Disse così: rabbrividì il paziente chiaro Odisseo
-
ὣς
-
φάτο,
-
ῥίγησεν
-
δὲ
-
πολύτλας
-
δῖος
-
Ὀδυσσεύς,
-
-
-
e parlando le rivolse alate parole:
-
καί
-
μιν
-
φωνήσας
-
ἔπεα
-
πτερόεντα
-
προσηύδα·
-
-
-
"Un'altra cosa, non di mandarmi, tu mediti, o dea,
-
"ἄλλο τι δὴ σύ, θεά, τόδε μήδεαι οὐδέ τι πομπήν,
-
-
che mi esorti a varcare con una zattera il grande abisso del mare,
-
ἥ
-
με
-
κέλεαι: esorti
-
σχεδίῃ
-
περάαν: a varcare
-
μέγα
-
λαῖτμα: l'abisso
-
θαλάσσης,
-
-
-
terribile e duro: ma neanche navi librate,
-
δεινόν
-
τ'
-
ἀργαλέον
-
τε·
-
τὸ
-
δ'
-
οὐδ'
-
ἐπὶ
νῆες -
ἐῖσαι: librate
-
-
-
veloci, che godono del vento di Zeus, lo varcano.
-
ὠκύποροι: veloci
-
περόωσιν,: varcano,
-
ἀγαλλόμεναι Διὸς οὔρῳ.
-
-
-
Né io monterò su una zattera contro la tua volontà,
-
οὐδ' ἂν
-
ἐγώ
-
γ'
-
ἀέκητι
-
σέθεν
-
σχεδίης
-
ἐπιβαίην,
-
-
-
se non osi emettere, o dea, il grande giuramento
-
εἰ
-
μή
-
μοι
-
τλαίης: ott. dell'inf. aor. III τλῆναι 'osare' con inf.
-
γε,
-
θεά,
-
μέγαν
-
ὅρκον: 'giuramento' sost. masch. II decl.
-
ὀμόσσαι: inf. aor. pt = ομοσαι v. ὄμνυμι 'emetto un giuramento'
-
-
-
che non mediti un'altra azione cattiva a mio danno".
-
μή
-
τί
-
μοι
-
αὐτῷ
-
πῆμα
-
κακὸν
-
βουλευσέμεν
-
ἄλλο."
-
-
-
Disse così; sorrise Calipso, chiara fra le dee,
-
ὣς
-
φάτο,
-
μείδησεν
-
δὲ
-
Καλυψώ,
-
δῖα
-
θεάων,
-
-
-
lo carezzò con la mano, gli rivolse la parola, gli disse:
-
χειρί
-
τέ
-
μιν
-
κατέρεξεν: accarezzò
-
ἔπος
-
τ'
-
ἔφατ'
-
ἔκ
-
τ'
-
ὀνόμαζεν·
-
-
-
"Sei davvero un furfante e non pensi da sciocco:
-
"ἦ
-
δὴ
-
ἀλιτρός: un furfante
-
γ'
-
ἐσσὶ
-
καὶ
-
οὐκ
-
ἀποφώλια
-
εἰδώς,
-
-
-
che discorso hai pensato di farmi!
-
οἷον
-
δὴ
-
τὸν
-
μῦθον
-
ἐπεφράσθης: hai pensato
-
ἀγορεῦσαι.
-
-
-
Sia ora testimone la terra e in alto il vasto cielo
-
ἴστω
-
νῦν
-
τόδε
-
γαῖα
-
καὶ
-
οὐρανὸς
-
εὐρὺς
-
ὕπερθε: in alto
-
-
-
e l'acqua dello Stige che scorre, che il più grande
-
καὶ
-
τὸ
-
κατειβόμενον: che scorre - riferito a ὕδωρ, perché nom. neu. sing.
-
Στυγὸς
-
ὕδωρ,
-
ὅς
-
τε
-
μέγιστος
-
-
-
giuramento è, e il più terribile, per gli dei beati,
-
ὅρκος
-
δεινότατός
-
τε
-
πέλει
-
μακάρεσσι
-
θεοῖσι,
-
-
-
che non medito un'altra azione cattiva a tuo danno.
-
μή
-
τί
-
τοι
-
αὐτῷ
-
πῆμα
-
κακὸν
-
βουλευσέμεν
-
ἄλλο.
-
-
-
Ma penso e mediterò quello che per me
-
ἀλλὰ
-
τὰ
-
μὲν
-
νοέω
-
καὶ
-
φράσσομαι,: mediterò,
-
ἅσσ'
-
ἂν
-
ἐμοί
-
περ
-
-
-
stessa io vorrei, se fossi in tale bisogno:
-
αὐτῇ
-
μηδοίμην,
-
ὅτε
-
με
-
χρειὼ
-
τόσον
-
ἵκοι·
-
-
-
perché anche io ho giusti pensieri, né il mio
-
καὶ
-
γὰρ
-
ἐμοὶ
-
νόος
-
ἐστὶν
-
ἐναίσιμος,
-
οὐδέ
-
μοι
-
αὐτῇ
-
-
-
animo nel petto è di ferro, ma compassionevole".
-
θυμὸς
-
ἐνὶ
-
στήθεσσι
-
σιδήρεος,
-
ἀλλ'
-
ἐλεήμων."
-
-
-
Detto così lo guidò, chiara fra le dee,
-
ὣς
-
ἄρα
-
φωνήσασ'
-
ἡγήσατο
-
δῖα
-
θεάων
-
-
-
-
sveltamente: egli poi andò sulle orme della dea.
-
-
ἷξον δὲ σπεῖος γλαφυρὸν θεὸς ἠδὲ καὶ ἀνήρ·
-
Arrivarono, la dea e l'uomo, nella cava spelonca.
-
-
Lì egli sedette sul trono da cui s'era alzato
-
καί
-
ῥ'
-
ὁ
-
μὲν
-
ἔνθα
-
καθέζετ'
-
ἐπὶ
-
θρόνου,
-
ἔνθεν
-
ἀνέστη
-
-
-
Ermete, e la ninfa gli offrì ogni cibo
-
Ἑρμείας,
-
νύμφη
-
δ'
-
ἐτίθει
-
πάρα
-
πᾶσαν
-
ἐδωδήν,
-
-
-
da mangiare e da bere, di cui i mortali si cibano.
-
ἔσθειν
-
καὶ
-
πίνειν,
-
οἷα
-
βροτοὶ
-
ἄνδρες
-
ἔδουσιν·
-
-
-
Lei stessa sedette di fronte al divino Odisseo
-
αὐτὴ
-
δ'
-
ἀντίον
-
ἷζεν
-
Ὀδυσσῆος
-
θείοιο,
-
-
-
e le ancelle le misero innanzi ambrosia e nettare.
-
τῇ
-
δὲ
-
παρ'
-
ἀμβροσίην
-
δμῳαὶ
-
καὶ
-
νέκταρ
-
ἔθηκαν.
-
-
-
Ed essi sui cibi pronti, imbanditi, le mani tendevano.
-
οἱ
-
δ'
-
ἐπ'
-
ὀνείαθ': cibi
-
ἑτοῖμα: pronti
-
προκείμενα: imbanditi
-
χεῖρας
-
ἴαλλον.
-
-
-
Poi, quando furono sazi di cibo e bevanda,
-
αὐτὰρ
-
ἐπεὶ
-
τάρπησαν
-
ἐδητύος
-
ἠδὲ
-
ποτῆτος,
-
-
-
tra essi cominciò a parlare Calipso, chiara fra le dee:
-
τοῖσ'
-
ἄρα
-
μύθων
-
ἦρχε
-
Καλυψώ,
-
δῖα
-
θεάων·
-
-
-
"Divino figlio di Laerte, Odisseo pieno di astuzie,
-
"διογενὲς Λαερτιάδη, πολυμήχαν': pieno di astuzie Ὀδυσσεῦ,
-
-
-
οὕτω δὴ οἶκόνδε φίλην (concorda con γαῖαν perché οἶκόν è maschile) ἐς πατρίδα γαῖαν
-
e così a casa nella cara terra patria
-
-
ora subito vuoi ora andartene? e sii tu felice, comunque.
-
αὐτίκα
-
νῦν
-
ἐθέλεις
-
ἰέναι;
-
σὺ
-
δὲ
-
χαῖρε
-
καὶ
-
ἔμπης.
-
-
-
Ma se tu nella mente sapessi quante è destino per te
-
εἴ
-
γε
-
μὲν
-
εἰδείης
-
σῇσι
-
φρεσίν,
-
ὅσσα: quante (pene)
-
τοι: per te
-
αἶσα: è destino - ἆισα, ης, ἡ parte, porzione, destino
-
-
-
pene patire prima di giungere in patria,
-
κήδε': pene
-
ἀναπλῆσαι,: che (tu) patisca
-
πρὶν
-
πατρίδα
-
γαῖαν
-
ἱκέσθαι,
-
-
-
qui restando con me custodiresti questa dimora,
-
ἐνθάδε:
-
κ'
-
αὖθι
-
μένων
-
σὺν
-
ἐμοὶ
-
τόδε
-
δῶμα
-
φυλάσσοις
-
-
-
e saresti immortale, benché voglioso di vedere
-
ἀθάνατός: (e saresti) immortale
-
τ': e (saresti)
-
εἴης,: saresti (immortale)
-
ἱμειρόμενός: benché voglioso (di vedere)
-
περ
-
ἰδέσθαι: di vedere (tua moglie)
-
-
-
tua moglie, che tu ogni giorno desideri.
-
σὴν ἄλοχον, τῆς: della quale τ'αἰὲν ἐέλδεαι: hai desiderio ἤματα πάντα.
-
-
οὐ μέν θην κείνης γε χερείων: χερείων, ον inferiore, peggiore εὔχομαι: mi vanto εἶναι,
-
211. Eppure mi vanto di non essere inferiore a lei
-
-
per aspetto o figura, perché non è giusto
-
οὐ δέμας: per aspetto οὐδὲ φυήν,: per figura, ἐπεὶ οὔ πως οὐδὲ ἔοικε
-
-
che le mortali gareggino con le immortali per aspetto e beltà".
-
θνητὰς ἀθανάτῃσι δέμας: per aspetto καὶ εἶδος: per beltà ἐρίζειν."
-
-
Rispondendo le disse l'astuto Odisseo:
-
τὴν δ'ἀπαμειβόμενος: rispondendo προσέφη πολύμητις Ὀδυσσεύς·
-
-
"Dea possente, non ti adirare per questo con me: so anche io
-
"πότνα θεά, μή μοι τόδε χώεο·: adirarti: οἶδα καὶ αὐτὸς
-
-
queste cose bene, che la saggia Penelope rispetto a te
-
πάντα μάλ', οὕνεκα: rispetto (a te) σεῖο: a te περίφρων: saggia Πηνελόπεια: Penelope
-
-
è inferiore per beltà e statura a vederla:
-
εἶδος: per beltà ἀκιδνοτέρη: μέγεθός: per statura τ'εἰσάντα: si colloca - part. aor. Om. v. ἵζω colloco, pongo a sedere, stabilisco ἰδέσθαι·: a vedersi:
-
-
lei infatti è mortale, e tu immortale e senza vecchiaia.
-
ἡ μὲν γὰρ βροτός ἐστι, σὺ δ'ἀθάνατος καὶ ἀγήρως.
-
-
Ma anche così desidero e voglio ogni giorno
-
ἀλλὰ καὶ ὧς ἐθέλω καὶ ἐέλδομαι ἤματα πάντα
-
-
giungere a casa e vedere il dì del ritorno.
-
οἴκαδέ τ'ἐλθέμεναι: giungere καὶ νόστιμον ἦμαρ ἰδέσθαι.: vedere.
-
-
εἰ δ'αὖ τις ῥαίῃσι mi fa naugragare θεῶν ἐνὶ οἴνοπι πόντῳ,
-
E se un dio mi fa naufragare sul mare scuro come vino,
-
-
saprò sopportare, perché ho un animo paziente nel petto:
-
τλήσομαι ἐν στήθεσσιν ἔχων ταλαπενθέα: paziente θυμόν·
-
-
ne ho patite tante e tante ne sofferte
-
ἤδη γὰρ μάλα πολλὰ πάθον καὶ πολλὰ μόγησα
-
-
tra le onde ed in guerra: sia con esse anche questa".
-
κύμασι καὶ πολέμῳ· μετὰ καὶ τόδε τοῖσι γενέσθω."
-
-
Disse così, il sole calò e sopraggiunse la tenebra:
-
ὣς ἔφατ', ἠέλιος δ' ἄρ' ἔδυ καὶ ἐπὶ: sopra(-giunse) - ἐπὶ-ἦλθεν κνέφας ἦλθεν·
-
-
ed essi, andati nell'interno della cava spelonca,
-
ἐλθόντες δ' ἄρα τώ γε μυχῷ σπείους γλαφυροῖο
-
-
-
si dilettarono in amore giacendo insieme.
-
τερπέσθην: si dilettarono - τέρπω φιλότητι, παρ' ἀλλήλοισι μένοντες.
-
-
ἦμος quando δ'ἠριγένεια mattutina φάνη ῥοδοδάκτυλος Ἠώς,
-
Quando mattutina apparve Aurora dalle rosee dita,
-
-
subito Odisseo mise un mantello e una tunica;
-
αὐτίχ' ὁ μὲν χλαῖνάν: un mantello τε χιτῶνά: una tunica τε ἕννυτ' Ὀδυσσεύς,
-
-
invece la ninfa s'avvolse un gran drappo lucente,
-
αὐτὴ δ' ἀργύφεον: lucente φᾶρος μέγα ἕννυτο νύμφη,
-
-
sottile e grazioso, si cinse ai fianchi una fascia
-
λεπτὸν καὶ χαρίεν, περὶ δὲ ζώνην βάλετ' ἰξυῖ: ai fianchi
-
-
bella, d'oro, e pose un velo sul capo.
-
καλὴν χρυσείην, κεφαλῇ δ' ἐφύπερθε καλύπτρην.
-
-
Allora preparò la partenza al magnanimo Odisseo:
-
καὶ τότ' Ὀδυσσῆϊ μεγαλήτορι μήδετο πομπήν·
-
-
-
una scure grande gli diede, maneggevole,
-
-
di bronzo, affilata da ambo le parti: in esso
-
χάλκεον, ἀμφοτέρωθεν ἀκαχμένον· αὐτὰρ ἐν αὐτῷ
-
-
un bellissimo manico di legno d'ulivo, ben attaccato;
-
στειλειὸν: un manico sost. masch. (?) II decl. (nom. -ον!) 'manico' περικαλλὲς: nom. neutro sing. agg. II cl. tema -ες 'bellissimo' ἐλάϊνον,: di legno d'ulivo, εὖ ἐναρηρός·: ἐναραρίσκω 'sono attaccato' - part. pf. -ρώς, υῖα, ρός
-
-
δῶκε δ' ἔπειτα σκέπαρνον ἐΰξοον· ἦρχε δ' ὁδοῖο
-
gli diede inoltre una lucida ascia. S'avviò
-
-
verso l'orlo dell'isola dov'erano gli alberi alti:
-
νήσου
-
ἐπ'
-
ἐσχατιήν,
-
ὅθι
-
δένδρεα
-
μακρὰ
-
πεφύκει,
-
-
-
l'ontano e il pioppo e, alto fino al cielo, l'abete,
-
κλήθρη
-
τ'
-
αἴγειρός
-
τ',
-
ἐλάτη: l'abete (alto fino al cielo)
-
τ'
-
ἦν
-
οὐρανομήκης,
-
-
-
stagionati, secchi, che galleggiassero lievi.
-
αὖα: secchi - αὖος, η, ον
-
πάλαι,
-
περίκηλα,: stagionati - ος, ον
-
τά
-
οἱ
-
πλώοιεν
-
ἐλαφρῶς.
-
-
-
Dopo che gli ebbe mostrato dov'erano gli alberi alti,
-
αὐτὰρ
-
ἐπεὶ
-
δὴ
-
δεῖξ'
-
ὅθι
-
δένδρεα
-
μακρὰ
-
πεφύκει,
-
-
-
se ne andò verso casa Calipso, chiara fra le dee,
-
ἡ
-
μὲν
-
ἔβη
-
πρὸς
-
δῶμα
-
Καλυψώ,
-
δῖα
-
θεάων,
-
-
-
ed egli cominciò a recidere tronchi: lavorava rapidamente.
-
αὐτὰρ
-
ὁ
-
τάμνετο
-
δοῦρα·
-
θοῶς
-
δέ
-
οἱ
-
ἤνυτο
-
ἔργον.
-
-
-
Ne abbatté in tutto venti, li sgrossò con la scure di bronzo,
-
εἴκοσι
-
δ'
-
ἔκβαλε
-
πάντα,
-
πελέκκησεν
-
δ'
-
ἄρα
-
χαλκῷ,
-
-
-
li spianò a regola d'arte e li fece diritti col filo.
-
ξέσσε
-
δ'
-
ἐπισταμένως
-
καὶ
-
ἐπὶ
-
στάθμην
-
ἴθυνε.
-
-
-
Intanto Calipso, chiara fra le dee, portò le trivelle:
-
τόφρα
-
δ'
-
ἔνεικε
-
τέρετρα
-
Καλυψώ,
-
δῖα
-
θεάων·
-
-
-
egli fece in tutti dei fori e li strinse l'un l'altro,
-
τέτρηνεν
-
δ'
-
ἄρα
-
πάντα
-
καὶ
-
ἥρμοσεν
-
ἀλλήλοισι,
-
-
-
la connesse (la zattera) con caviglie e chiavarde.
-
γόμφοισιν: con caviglie
-
δ'
-
ἄρα
-
τήν
-
γε
-
καὶ
-
ἁρμονίῃσιν: con chiavarde
-
ἄρασσεν.
-
-
-
ὅσσον τίς τ'ἔδαφος il fondo - sost. neutro III decl. tema -ες 'fondo' νηὸς τορνώσεται disegni - τορνόω 'disegno in tondo' ἀνὴρ
-
Come un uomo disegni il fondo di una nave
-
-
da carico ampia, ben conoscitore dell'arte costruttoria,
-
φορτίδος: da carico - sost. femm. III delc. tema dent. 'da carico' (con o senza 'nave')
-
εὐρείης,: ampia, - forma ionica = -ειας 'vasto, 'ampio' - attr. di 'nave'
-
εὖ
-
εἰδὼς: conoscitore
-
τεκτοσυνάων,: dell'arte costruttoria - gen. pl. τεκτοσύνη, ης, ἡ 'arte costruttoria'
-
-
-
così grande Odisseo lo fece per l'ampia zattera.
-
τόσσον: così grande
-
ἐπ'
-
εὐρεῖαν
-
σχεδίην
-
ποιήσατ'
-
Ὀδυσσεύς.
-
-
-
Ponendo dei fianchi, fissandoli con fitti puntelli,
-
ἴκρια
-
δὲ
-
στήσας,
-
ἀραρὼν
-
θαμέσι: θαμέες numerosi, frequenti, stretti
-
σταμίνεσσι,
-
-
-
li fece; li completò poi con tavole lunghe.
-
ποίει·: fece;
-
ἀτὰρ
-
μακρῇσιν: lunghe
-
ἐπηγκενίδεσσι: con tavole
-
τελεύτα.: completò.
-
-
-
-
ἐν: in (essa)
-
δ'
-
ἱστὸν: l'albero
-
ποίει: fece
-
καὶ: e
-
ἐπίκριον: l'antenna -ον, ου, τό antenna di nave
-
ἄρμενον: adatta -ος, η, ον adatto (l'antenna adatta ad esso)
-
αὐτῷ·: per esso - rif. ad ἱστὸν
-
Vi fece l'albero e l'antenna adatta ad esso:
-
-
inoltre fece il timone per poterla guidare.
-
πρὸς
-
δ'
-
ἄρα
-
πηδάλιον
-
ποιήσατο,
-
ὄφρ'
-
ἰθύνοι.
-
-
-
La assiepò da parte a parte con giunchi di salice,
-
φράξε: (la) assiepò φράσσω - φράξω - ἔφραξα - πέφρακα/πέφραγμαι - ἐφράχθην/ἐφράγην assiepo, serro
-
δέ
-
μιν: la (assiepò)
-
ῥίπεσσι: con giunchi - ῥιψ, ῥιπός, ἡ verga, fuscello, giunco
-
διαμπερὲς: da parte a parte - avv. da parte a parte
-
οἰσυΐνῃσι,: di salice, - οἰσύινος, η, ον di salice, di vimini
-
-
-
perché fosse un riparo dal flutto: molto legno vi sparse.
-
κύματος
-
εἶλαρ
-
ἔμεν·: = εἶναι
-
πολλὴν
-
δ'
-
ἐπεχεύατο
-
ὕλην.
-
-
-
Intanto Calipso, chiara fra le dee, portò dei teli
-
τόφρα
-
δὲ
-
φάρε': dei teli
-
ἔνεικε: portò
-
Καλυψώ,
-
δῖα
-
θεάων,
-
-
per fare le vele: ed egli fece bene anche quelle.
-
ἱστία: le vele
-
ποιήσασθαι·: per fare
-
ὁ
-
δ'
-
εὖ
-
τεχνήσατο
-
καὶ
-
τά.
-
-
-
Legò in essa le sartie, le drizze e le scotte;
-
ἐν
-
δ'
-
ὑπέρας: le sartie - -α, ας corda dell'antenna
-
τε
-
κάλους: le drizze - κάλως, ω e Om. Er. κάλος, ὁ corda, fune, gomena
-
τε
-
πόδας: le scotte
-
τ'
-
ἐνέδησεν: ἐνδέω lego
-
ἐν
-
αὐτῇ,
-
-
poi, per mezzo di stanghe, la trasse nel mare lucente.
-
μοχλοῖσιν: per mezzo di pali - μοχλός, οῦ, ὁ leva, stanga, palo
-
δ'
-
ἄρα
-
τήν
-
γε
-
κατείρυσεν
-
εἰς
-
ἅλα
-
δῖαν.
-
-
-
Era già il quarto giorno e tutto era stato da lui terminato:
-
τέτρατον
-
ἦμαρ
-
ἔην,
-
καὶ
-
τῷ
-
τετέλεστο
-
ἅπαντα·
-
-
-
al quinto, la chiara Calipso lo fece partire dall'isola,
-
τῷ
-
δ'
-
ἄρα
-
πέμπτῳ
-
πέμπ': fece partire
-
ἀπὸ
-
νήσου
-
δῖα
-
Καλυψώ,
-
-
-
dopo averlo coperto di vesti odorose e lavate.
-
εἵματά
-
τ'
-
ἀμφιέσασα
-
θυώδεα: profumate θυώδης, ες odoroso, profumato
-
καὶ
-
λούσασα.: lavate.
-
-
-
La dea dentro (la zattera) mise un otre, di vino scuro
-
ἐν
-
δέ
-
οἱ
-
ἀσκὸν: un otre
-
ἔθηκε
-
θεὰ
-
μέλανος
-
οἴνοιο: di vino
-
-
-
uno, un altro grande di acqua, e anche viveri dentro
-
τὸν
-
ἕτερον,
-
ἕτερον
-
δ'
-
ὕδατος
-
μέγαν,
-
ἐν: dentro (una bisaccia)
-
δὲ
-
καὶ
-
ᾖα: viveri - contr. da ἤια, ων, τά viveri
-
-
-
una bisaccia, dentro molti cibi saporiti vi mise
-
κωρύκῳ,: bisaccia,
-
ἐν
-
δέ
-
οἱ
-
ὄψα: cibi - ὅψον, ου, τό companatico spec. carne
-
τίθει
-
μενοεικέα: graditi - μενοεικής, ές che soddisfa l'animo, sufficiente, piacevole, gradito, copioso
-
πολλά·
-
-
-
e gli mandò un vento propizio e leggero.
-
οὖρον
-
δὲ
-
προέηκεν
-
ἀπήμονά: propizio
-
τε
-
λιαρόν
-
τε.
-
-
-
Lieto del vento, il chiaro Odisseo tese le vele.
-
γηθόσυνος: -ος, η, ον lieto, contento
-
δ'
-
οὔρῳ
-
πέτασ': tese
-
ἱστία: le vele
-
δῖος
-
Ὀδυσσεύς.
-
-
-
Egli dunque col timone guidava destramente,
-
αὐτὰρ
-
ὁ
-
πηδαλίῳ
-
ἰθύνετο: guidava
-
τεχνηέντως: destramente
-
-
-
seduto: né il sonno gli cadeva sugli occhi
-
ἥμενος·: seduto:
-
οὐδέ
-
οἱ
-
ὕπνος
-
ἐπὶ
-
βλεφάροισιν
-
ἔπιπτε
-
-
-
-
guardando le Pleiadi e Boote che tramonta tardi,
-
Πληϊάδας
-
τ'
-
ἐσορῶντι
-
καὶ
-
ὀψὲ
-
δύοντα
-
Βοώτην
-
-
-
e l'Orsa che chiamano anche col nome di carro,
-
Ἄρκτον: ἄρκτος, ου, ὁ, ἡ orso, orsa
-
θ',
-
ἣν
-
καὶ
-
ἄμαξαν
-
ἐπίκλησιν: ἐπίκλησις, εως, ἡ cognome, denominazione
-
καλέουσιν,
-
-
-
che ruota in un punto e spia Orione:
-
ἥ
-
τ'
-
αὐτοῦ
-
στρέφεται: non regge il gen.: come interpretare la presenza di αὐτοῦ?
-
καί
-
τ'
-
Ὠρίωνα
-
δοκεύει,: δοκέυω osservo, spio
-
-
-
è la sola esclusa dai lavacri di Oceano;
-
οἴη
-
δ'
-
ἄμμορός
-
ἐστι
-
λοετρῶν
-
Ὠκεανοῖο·
-
-
-
la quale gli aveva ingiunto Calipso, chiara fra le dee,
-
τὴν
-
γὰρ
-
δή
-
μιν
-
ἄνωγε
-
Καλυψώ,
-
δῖα
-
θεάων,
-
-
-
di far rotta avendola a sinistra.
-
ποντοπορευέμεναι
-
ἐπ'
-
ἀριστερὰ: -ός, ά, όν posto a sinistra, sinistro Nom. non concorda con χειρός
-
χειρὸς
-
ἔχοντα.
-
-
-
Diciassette giorni navigò traversando il mare,
-
ἑπτὰ
-
δὲ
-
καὶ
-
δέκα
-
μὲν
-
πλέεν
-
ἤματα
-
ποντοπορεύων,: traversando il mare,
-
-
-
al diciottesimo apparvero i monti ombrosi
-
ὀκτωκαιδεκάτῃ δ' ἐφάνη ὄρεα σκιόεντα
-
-
della terra dei Feaci, la parte a lui più vicina:
-
γαίης
-
Φαιήκων,
-
ὅθι: dove
-
τ'
-
ἄγχιστον: più vicino
-
πέλεν: (dov')era - πέλω divento, muovo, sorgo da dove si passa a = εἰμί (dov'era a lui più vicino)
-
αὐτῷ·: a lui
-
-
sembrava come uno scudo nel fosco mare.
-
εἴσατο δ' ὡς ὅτε ῥινὸν: uno scudo ἐν ἠεροειδέϊ: fosco - ἠερο-ειδής, ές fosco πόντῳ.
-
-
Ed ecco, tornando dagli Etiopi, lo Scuotiterra possente
-
τὸν
-
δ'
-
ἐξ
-
Αἰθιόπων
-
ἀνιὼν: tornando - part. pr. att. v. ἀνίημι mando su ma anche muovo, eccito, spingo
-
κρείων: possente - κρείων, οντος, ὁ sovrano, padrone
-
ἐνοσίχθων: lo scuotiterra
-
-
-
da lontano lo vide, dai monti dei Solimi: gli apparve
-
τηλόθεν ἐκ Σολύμων ὀρέων ἴδεν· εἴσατο: apparve γάρ οἱ
-
-
mentre navigava sul mare. Di più si sdegnò nel suo cuore,
-
πόντον ἐπιπλείων. ὁ δ' ἐχώσατο κηρόθι μᾶλλον,: avv. cp. di μάλα
-
-
e scuotendo la testa parlò rivolto al suo animo:
-
κινήσας
-
δὲ
-
κάρη
-
προτὶ
-
ὃν
-
μυθήσατο
-
θυμόν·
-
-
"Che malanno! Gli dei hanno dunque deciso altrimenti
-
"ὢ
-
πόποι,
-
ἦ
-
μάλα
-
δὴ
-
μετεβούλευσαν
-
θεοὶ
-
ἄλλως
-
-
di Odisseo, mentre ero presso gli Etiopi:
-
ἀμφ'
-
Ὀδυσῆϊ
-
ἐμεῖο
-
μετ'
-
Αἰθιόπεσσιν
-
ἐόντος·
-
-
-
è già vicino alla terra dei Feaci, dove è destino
-
καὶ: e
-
δὴ
-
Φαιήκων: dei Feaci
-
γαίης: alla terra
-
σχεδόν,: vicino
-
ἔνθα: dove
-
οἱ: per lui
-
αἶσα: (è) destino
-
-
-
ἐκφυγέειν μέγα πεῖραρ πεῖραρ, ατος, τό termine, confine ὀϊζύος, ἥ μιν ἱκάνει.
-
che sfugga al grande limite di sventura (alla massa di guai), che l'incalza.
-
-
Ma dico che lo ricaccerò a fondo nella sventura".
-
ἀλλ': ma
-
ἔτι: ancora
-
μέν
-
μίν: lo
-
φημι: dico
-
ἅδην: al fondo - avv. a sazietà, abbastanza, completamente τινός di q.sa
-
ἐλάαν: ricaccerò - inf. fut. Om. v. ἐλαύνω metto in moto, spingo innanzi
-
κακότητος.": della sventura -της, τητος, ἡ cattiva qualità, cattivo stato, sventura
-
-
-
Detto così, spinse insieme le nuvole, agitò il mare,
-
ὣς: così
-
εἰπὼν: detto
-
σύναγεν: spinse insieme
-
νεφέλας,: le nuvole
-
ἐτάραξε: agitò
-
δὲ
-
πόντον: il mare
-
-
-
levando con le mani il tridente: aizzò tutti i turbini
-
χερσὶ: con le mani
-
τρίαιναν: il tridente
-
ἑλών·: levando;
-
πάσας: tutti
-
δ'
-
ὀρόθυνεν: aizzò v. ὀροθύνω eccito, spingo, suscito
-
ἀέλλας: i turbini
-
-
-
d'ogni sorta di venti, con le nubi ravvolse
-
παντοίων: di ogni sorta
-
ἀνέμων,: di venti
-
σὺν: con
-
δὲ
-
νεφέεσσι: le nubi
-
κάλυψε: ravvolse
-
-
-
e terra e mare; dal cielo era sorta la notte.
-
γαῖαν: terra
-
ὁμοῦ: insieme - avv. insieme
-
καὶ: e
-
πόντον·: mare;
-
ὀρώρει: era sorta
-
δ'
-
οὐρανόθεν: dal cielo
-
νύξ.: la notte
-
-
-
Insieme si avventarono Euro, Noto, Zefiro violento,
-
σὺν: insieme
-
δ'
-
εὖρός: Euro
-
τε
-
νότος: Noto
-
τ'
-
ἔπεσον: si avventarono
-
ζέφυρός: Zefiro
-
τε
-
δυσαὴς: violento
-
-
-
e Borea nato dall'etere, voltolando gran flutto.
-
καὶ: e
-
βορέης: Borea
-
αἰθρηγενέτης,: nato dall'etere
-
μέγα: grande
-
κῦμα: onda
-
κυλίνδων.: voltolando.
-
-
-
Allora si sciolsero a Odisseo le ginocchia e il caro cuore,
-
καὶ: e
-
τότ': allora
-
Ὀδυσσῆος: ad Odisseo
-
λύτο: si sciolsero
-
γούνατα: le ginocchia
-
καὶ: e
-
φίλον: caro
-
ἦτορ,: il cuore
-
-
-
e angosciato disse al suo cuore magnanimo:
-
ὀχθήσας: angosciato
-
δ'
-
ἄρα
-
εἶπε: disse
-
πρὸς: al
-
ὃν
-
μεγαλήτορα: magnanimo
-
θυμόν·: animo
-
-
-
"Povero me, alla fine che mi accadrà?
-
"ὤ
-
μοι
-
ἐγὼ: me
-
δειλός,: misero
-
τί: cosa
-
νύ: ora
-
μοι: mi
-
μήκιστα: alla fine
-
γένηται;: accadrà?
-
-
-
Temo che la dea m'abbia detto tutta la verità,
-
δείδω: temo
-
μὴ: che
-
δὴ
-
πάντα: tutta
-
θεὰ: la dea
-
νημερτέα: verità
-
εἶπεν,: abbia detto
-
-
-
che mi disse che sul mare, prima di giungere nella terra patria,
-
ἥ: che
-
μ': a me
-
ἔφατ': disse
-
ἐν: sul
-
πόντῳ,: mare
-
πρὶν: prima
-
πατρίδα: patria
-
γαῖαν: nella terra
-
ἱκέσθαι,: di giungere
-
-
-
avrei colmato sul mare le mie sofferenze: e ora tutto si compie,
-
ἄλγε': le sofferenze
-
ἀναπλήσειν·: avrei colmato:
-
τὰ
-
δὲ
-
δὴ
-
νῦν: adesso
-
πάντα: tutto
-
τελεῖται.: si compie.
-
-
-
Con quali nuvole riempie fino all'orlo il vasto cielo
-
οἵοισιν: con quali
-
νεφέεσσι: nuvole
-
περιστέφει: riempie fino all'orlo
-
οὐρανὸν: il cielo
-
εὐρὺν: vasto
-
-
-
Zeus, il mare ha sconvolto, incalzano raffiche
-
Ζεύς,: Zeus,
-
ἐτάραξε: ha sconvlto
-
δὲ
-
πόντον,: il mare
-
ἐπισπέρχουσι: incalzano
-
δ'
-
ἄελλαι: raffiche
-
-
-
di tutti i venti. La ripida morte per me ora è certa.
-
παντοίων: tutti
-
ἀνέμων·: dei venti;
-
νῦν: ora
-
μοι: per me
-
σῶς: (è) sicura
-
αἰπὺς: ripida
-
ὄλεθρος.: morte.
-
-
-
Tre e quattro volte beati i Danai che morirono allora
-
τρὶς: tre volte
-
μάκαρες: beati
-
Δαναοὶ: i Danai
-
καὶ: e
-
τετράκις,: quattro,
-
οἳ: che
-
τότ': allora
-
ὄλοντο: morirono
-
-
-
nella vasta terra di Troia, arrecando gioia agli Atridi.
-
Τροίῃ: Troia
-
ἐν: nella
-
εὐρείῃ: vasta,
-
χάριν: gioia
-
Ἀτρεΐδῃσι: agli Atridi
-
φέροντες.: portando.
-
-
-
Così fossi morto io pure e avessi subito il destino,
-
ὡς: così
-
δὴ
-
ἐγώ: io
-
γ'
-
ὄφελον: avrei dovuto - ind. aor. forte ep. (= ὤφελον) 1ma sing. v. ὀφείλω devo per esprimere desiderio irrealizzabile
-
θανέειν: morire
-
καὶ: e
-
πότμον: il destino
-
ἐπισπεῖν: subire
-
-
-
il giorno in cui aste di bronzo a me i moltissimi
-
ἤματι: il giorno
-
τῷ: in cui
-
ὅτε:
-
μοι: a me
-
πλεῖστοι: moltissimi
-
χαλκήρεα: di bronzo
-
δοῦρα: aste
-
-
-
Troiani scagliarono, intorno al Pelide morto.
-
Τρῶες: i Troiani
-
ἐπέρριψαν: scagliarono
-
περὶ: intorno
-
Πηλεΐωνι: al Pelide
-
θανόντι.: morto.
-
-
-
Avrei avuto onori funebri e gli Achei avrebbero portato la mia fama:
-
τῶ
-
κ'
-
ἔλαχον: avrei avuto - aor. forte v. λαγχάνω ho, ottengo, ricevo in sorte
-
κτερέων,: onori funebri, - κτέρας, τό possesso, averi pl. κτέρεα, έων, τά onori funebri
-
καί: e
-
μευ: di me
-
κλέος: la fama
-
ἦγον: avrebbero portato
-
Ἀχαιοί·: gli Achei;
-
-
-
ora mi tocca esser preda d'una misera morte".
-
νῦν: ora
-
δέ: invece
-
με: a me
-
λευγαλέῳ: miserabile
-
θανάτῳ: di una morte
-
εἵμαρτο: tocca
-
ἁλῶναι.": essere preda.
-
-
-
Mentre diceva così, l'investì una grande onda, dall'alto,
-
ὣς: così
-
ἄρα
-
μιν: lui
-
εἰπόντ': dicendo
-
ἔλασεν: investì
-
μέγα: grande
-
κῦμα: un'onda
-
κατ': da
-
ἄκρης,: l'alto,
-
-
-
con impeto terrificante e fece ruotare la zattera.
-
δεινὸν: (con impeto) terrificante
-
ἐπεσσύμενον,: con impeto,
-
περὶ: intorno
-
δὲ
-
σχεδίην: la zattera
-
ἐλέλιξε.: fece ruotare.
-
-
-
Lontano dalla zattera cadde, il timone
-
τῆλε: lontano
-
δ'
-
ἀπὸ: da
-
σχεδίης: la zattera
-
αὐτὸς: egli
-
πέσε,: cadde,
-
πηδάλιον: il timone
-
δὲ
-
-
-
dalle mani lasciò andare: l'albero glielo ruppe a metà
-
ἐκ: da
-
χειρῶν: le mani
-
προέηκε·: lasciò andare:
-
μέσον: a metà
-
δέ
-
οἱ: a lui
-
ἱστὸν: l'albero
-
ἔαξε: ruppe
-
-
-
una tempesta di venti diversi sopraggiunta terribile,
-
δεινὴ: terribile
-
μισγομένων: mescolati
-
ἀνέμων: di venti
-
ἐλθοῦσα: sopraggiunta
-
θύελλα·: una tempesta.
-
-
-
vela e antenna caddero in mare, lontano.
-
τηλοῦ: (caddero) lontano
-
δὲ
-
σπεῖρον: vela
-
καὶ: e
-
ἐπίκριον: antenna
-
ἔμπεσε: caddero
-
πόντῳ.: in mare.
-
-
-
Molto tempo lo tenne sommerso, non poté
-
τὸν: lui
-
δ'
-
ἄρ'
-
ὑπόβρυχα: sommerso
-
θῆκε: tenne
-
πολὺν: molto
-
χρόνον,: tempo,
-
οὐδὲ: né
-
δυνάσθη: poté
-
-
-
riemergere presto, per la furia del grande maroso:
-
αἶψα: presto
-
μάλ'
-
ἀνσχεθέειν: riemergere
-
μεγάλου: (della) grande (onda)
-
ὑπὸ: per (la furia)
-
κύματος: dell'onda
-
ὁρμῆς·: la furia:
-
-
-
lo appesantivano i panni che gli diede la chiara Calipso.
-
εἵματα
-
γάρ
-
ἑ
-
βάρυνε,
-
τά
-
οἱ
-
πόρε
-
δῖα
-
Καλυψώ.
-
-
-
ὀψὲ δὲ δή ῥ'ἀνέδυ, στόματος δ'ἐξέπτυσεν ἅλμην
-
Finalmente riemerse, dalla bocca sputò l'acqua salata
-
-
πικρήν, ἥ οἱ πολλὴ ἀπὸ κρατὸς κελάρυζεν.
-
acre, che copiosa gli grondava dal capo.
-
-
ἀλλ' οὐδ' ὧς σχεδίης ἐπελήθετο, τειρόμενός περ,
-
Ma neppure così dimenticò la zattera, benché affranto,
-
-
ἀλλὰ μεθορμηθεὶς ἐνὶ κύμασιν ἐλλάβετ'αὐτῆς,
-
ma slanciatosi tra i flutti la prese,
-
-
ἐν μέσσῃ δὲ καθῖζε τέλος θανάτου ἀλεείνων.
-
in mezzo vi si sedette, evitando la fine della morte.
-
-
τὴν δ'ἐφόρει μέγα κῦμα κατὰ ῥόον ἔνθα καὶ ἔνθα.
-
Una grande onda la (rif. alla zattera) portava con la corrente qua e là.
-
-
Come quando Borea d'autunno trascina i cardi
-
ὡς
-
δ'
-
ὅτ'
-
ὀπωρινὸς: d'autunno
-
βορέης
-
φορέῃσιν: trascina
-
ἀκάνθας: i cardi
-
-
-
ἂμ πεδίον, πυκιναὶ: -ός, ή, όν denso, folto, compatto δὲ πρὸς ἀλλήλῃσιν ἔχονται.
-
per la pianura, ed essi si tengono stretti tra loro,
-
-
così la portavano i venti sul mare qua e là:
-
ὣς
-
τὴν
-
ἂμ
-
πέλαγος
-
ἄνεμοι
-
φέρον
-
ἔνθα
-
καὶ
-
ἔνθα·
-
-
ora Noto gettava la barca a Borea, che la spingesse,
-
ἄλλοτε
-
μέν
-
τε
-
νότος
-
βορέῃ
-
προβάλεσκε
-
φέρεσθαι,
-
-
ora Euro l'abbandonava a Zefiro, che l'inseguisse.
-
ἄλλοτε
-
δ'
-
αὖτ'
-
εὖρος
-
ζεφύρῳ
-
εἴξασκε: abbandonava
-
διώκειν.: che (la) inseguisse.
-
-
Lo scorse la figlia di Cadmo, Ino dalle belle caviglie,
-
τὸν
-
δὲ
-
ἴδεν
-
Κάδμου
-
θυγάτηρ,
-
καλλίσφυρος
-
Ἰνώ,: figlia di Cadmo e Armonia
-
-
Leucotea, che era mortale un tempo, con voce umana,
-
Λευκοθέη,: epiteto di Ino dea bianca
-
ἣ
-
πρὶν
-
μὲν
-
ἔην
-
βροτὸς
-
αὐδήεσσα,: con voce umana, -
-
-
e ora tra i gorghi del mare ha in sorte onori divini.
-
νῦν
-
δ'
-
ἁλὸς
-
ἐν
-
πελάγεσσι
-
θεῶν
-
ἐξέμμορε: ha in sorte
-
τιμῆς.
-
-
Ebbe pietà di Odisseo, che errava soffrendo dolori:
-
ἥ
-
ῥ'
-
Ὀδυσῆ'
-
ἐλέησεν: ebbe pietà
-
ἀλώμενον,
-
ἄλγε'
-
ἔχοντα·
-
-
come una procellaria emerse a volo dall'acqua,
-
αἰθυίῃ
-
δ'
-
εἰκυῖα: simile (a una procellaria)
-
ποτῇ
-
ἀνεδύσετο
-
λίμνης,
-
-
si posò sulla zattera e gli disse:
-
ἷζε: si sedette
-
δ'
-
ἐπὶ
-
σχεδίης
-
καί
-
μιν
-
πρὸς
-
μῦθον
-
ἔειπε·
-
-
"Infelice, perché Posidone che scuote la terra così
-
"κάμμορε, τίπτε τοι ὧδε Ποσειδάων ἐνοσίχθων
-
-
è irato tremendamente, da darti tante disgrazie?
-
ὠδύσατ'
-
ἐκπάγλως,
-
ὅτι: che
-
τοι: a te
-
κακὰ: disgrazie
-
πολλὰ: tante
-
φυτεύει;: dà?
-
-
-
Eppure non può rovinarti, anche se molto lo brama.
-
οὐ
-
μὲν
-
δή
-
σε
-
καταφθείσει,
-
μάλα
-
περ
-
μενεαίνων.
-
-
-
Ma tu fa' così - non mi sembri uno sciocco:
-
ἀλλὰ
-
μάλ'
-
ὧδ'
-
ἕρξαι,
-
δοκέεις
-
δέ
-
μοι
-
οὐκ
-
ἀπινύσσειν·
-
-
-
togliti questi vestiti, e che la zattera dai venti sia portata
-
εἵματα
-
ταῦτ'
-
ἀποδὺς
-
σχεδίην
-
ἀνέμοισι
-
φέρεσθαι
-
-
-
lascia, e cerca d'arrivare a braccia, nuotando,
-
κάλλιπ',: (ε): κατέλιπε aor. 'lascia' che la zattera sia portata dai venti
-
ἀτὰρ
-
χείρεσσι: a braccia
-
νέων: nuotando
-
ἐπιμαίεο: cerca
-
νόστου
-
-
-
nella terra dei Feaci, dove è destino che scampi.
-
γαίης
-
Φαιήκων,
-
ὅθι
-
τοι
-
μοῖρ'
-
ἐστὶν
-
ἀλύξαι.: che scampi.
-
-
-
Ecco, stendi sotto il petto questo velo
-
τῆ
-
δέ,
-
τόδε
-
κρήδεμνον
-
ὑπὸ: sotto (il petto)
-
στέρνοιο
-
τανύσσαι
-
-
-
immortale: non aver timore di soffrire o morire.
-
ἄμβροτον·
-
οὐδέ
-
τί
-
τοι
-
παθέειν
-
δέος
-
οὐδ'
-
ἀπολέσθαι.
-
-
-
Ma appena toccherai con le mani la terra infinita,
-
αὐτὰρ
-
ἐπὴν
-
χείρεσσιν
-
ἐφάψεαι: toccherai
-
ἠπείροιο,
-
-
-
avendolo sciolto gettalo subito nel mare scuro come vino,
-
ἂψ
-
ἀπολυσάμενος
-
βαλέειν
-
εἰς
-
οἴνοπα
-
πόντον
-
-
-
πολλὸν ἀπ' ἠπείρου, αὐτὸς δ' ἀπονόσφι τραπέσθαι."
-
molto lontano da terra, e tu voltati via".
-
Nessun commento:
Posta un commento